Zechius

Neviem, či ste postrehli, ale existuje kniha o Čechoch, ktorú "sa unúval" napísať

pápež rímsky Pius II, vlastným menom Enea Silvio Piccolomini.

v roku 1450.

A V KAPITOLE III. SA PÍŠE:

"Český národ založil Chorvát menom svojim ZECHIUS (Čech ???)..., ktorý
sa doma dopustil vraždy a utekal pred súdom a pomstou ...

Podľa mňa Chorváti (vo forme samostatných kmeňov Litomericov, Zličanov, Charbátcov, Dulebov a pod) boli v dnešných Čechách minimálne od čias Attilu.

Spájali sa iba v prípade spoločnej obrany, Biele Chorvátsko bolo iba vojnové spoločenstvo, nie centralizovaný štát, Chorváti boli demokrati.Až takí, že na to doplatili...

Praotec Čech bol rodom Chorvát, ale pridal ako previnilec (vrah) sa ku Přemyslovcom, ktorí sa spojili s turkitskými Chazarmi a z dnešnej Galície (Przemysl) - svojej prestupnej stanice na ceste na západ priviedol lovcov otrokov (Chazarov) do stredu čiech (Říp, Praha) a tam spolu rozbehli biznis s otrokmi. Preto vyvraždili Slavníkovcov na Libici.
Podobne Chazari prišli aj do Uhorska - teda dnešného Slovenska, časti Rumunska a Maďarska.
To dáva logiku.

Kosmas písal kroniky pre "objednávateľa" pre seba to určite nebolo,lenže je najstarší(jednostranný z pohľadu cirkvi) sa zachovalý prameň o dejinach v Čechách..

myslím ,že v tej povesti je napísané všetko,len mylne vyložené,buď zámerne od autora alebo nechtiac skreslene,keďže ubehlo od vtedy možno aj 400 rokov..

"Vypráví, že první obyvatelé Čech nejprve žili velmi prostě, neznali alkohol, manželské svazky, soukromý majetek ani zbraně" -no asi preto boli také "horké zboží" na trhu..a zatial nepoznali čo dokážu "Přemyslovci"..

"Po blíže neurčené době se pak „prospěšné obrátilo v opak“ a mezi lidem začaly bujet křivdy a závist. Podle Kosmy lidé tehdy neměli „ani soudce, ani knížete“.. - ani sa im nečudujem,že po "pogromoch" kt.im spôsobovali otrokári Přemyslovci museli začať "bujet křivdy a závist" proti nim..

"Podle Kosmy lidé tehdy neměli „ani soudce, ani knížete“ -ani ho nepotrebovali keď si volili vodcu až v dobe ohrozenia-pravdepodobne ho aj po príchode aj znou zvolili,ale o tom samozrejme "Přemyslovci" pomlčali a zaznamenali len svojho "Kroka"

"Mezi nimi povstal muž, jménem Krok; podle jeho jména je znám hrad, již stromovím zarostlý, v lese u vsi Zbečna." -Nuž otrokári potrebovali mať nejakú základňu odkial vyrážali na "lov" otrokov" a odkial si spravovali svoje nové územie s podmaneným obyvateľstvom.

" Byl to muž za svého věku naprosto dokonalý, bohatý statky pozemskými a v svých úsudcích rozvážný a důmyslný." -pravdepodobne ho takto ospevavali jeho pobočnici,druhovia v zbrani-ako rýchlo zbohatnúť nám ukazujú aj dnes naši privatizeri a politici,ktorý ožobračujú národ otrockou prácou a rozkrádaním spoločneho majetku,nebolo tomu inak ani za čias Kroka a v médiách sú vykresľovaní ako "celebriti" a úspešný,múdry ľudia,tak isto v tej dobe posĺužili na vytvorenie peknej "značky" báje a povesti..

" K němu se sbíhali, jako včely k úlům, lidé nejen z vlastního jeho rodu, nýbrž i z celé země všichni, aby je rozsuzoval." -nie vždy sa dalo všetko riešiť mocou a tak zneužili systém proti domácemu obyvateľstvu a samozrejme ho "Přemyslovci" po jeho verdiktoch po "zásluhe" ospevovali..

Viď ako vznikali kroniky na základe legendy..

"sudca Krok"
/ / /
Kazi Teta Libuše-Přemysl
/
Nezamysl
/
Mnata
/
Vojen
/
Vnislav
/
Křesomysl
/
Neklan
/
Hostivít
/
Bořivoj


V. Karbusický (1995, s. 216-243) v kapitole „Kosmas a rodokmen předhistorických knížat“ dokázal, že Kosmas mená svojich postáv pre dobu mýtickú prevzal zo súvislého staroslovenského (či staročeského) textu:

Krok’ kazi (Tetha, Thetka atd.), lubo...pŕemyśl...
nezamyśl...m...na ta voj’n...ni zla,
kr’z...my s... neklan...(am)..., gosti vít...


tu je prepis textu :

„Zastav svůj krok, cizinče (Němče, Theute), a raději přemýšlej; nezamýšlíme (na tebe) ani vojny ani zla, kříži se neklaníme, hosty vítáme ...

Takže si "Přemyslovci" svoju rannú historiu kľudne mohli vymyslieť aby zakrili svoj neurodzený pôvod a tou "nablyzskanou" históriou získali legitimitu vlady pre svojich potomkov doma i v zahraničí.

Já osobně se snažím oddělovat hagiografické motivy v legendách od věcných údajů, použitelných pro výklad historie. Totéž se týká mýtických motivů použitých v počátcích psané historie, neboť je nutné odlišit všeobecné světové mýty od konání skutečných historických postav. Nevím jestli jsem to správně pochopil, ale mám pocit, že v tomto jsme každý na jiné straně barikády.

Piccolominiho dílo mne vůbec nezajímá, byl to cizinec a velmi pozdní autor. Čerpal ze starších českých pramenů a přidal svůj pohled renesančního humanisty. Zmiňujete příchod Čecha, jako Chorvata potom, co se dopustil vraždy. Nejstarší dosažitelné podání je v Dalimilově kronice, kde přišel Čech z Chorvatska, potom co se dopustil "mužabojsta", tedy vraždy muže.

Mýtus tohoto typu je již ve Starém zákoně. Mojžíš uprchl z Egypta do Izraele potom, co zabil Egypťana. Základem mýtu je pouť Slunce po obloze z východu na západ a během noci podzemím zpět na východ. Cestou podzemím ale Slunce musí překonat různá protivenství a utéct před nimi. Pěkně je to podáno v egyptském mýtu o Atumovi. Proto Mojžíšův lid nejprve přišel na západ do Egypta a potom Mojžíš uprchl na východ do Izraele. Totéž se opakovalo jeho návratem do Egytpa a posléze úprkem na východ do Izraele při pronásledování faraonovými vojáky. Proto ten motiv s otevřením moře (původně podzemí) a únik před pronásledovateli. U slunečního héroia Ježíše došlo k přetvoření na místní pověst. Byly přidány izraelské reálie, takže odchod na východ byl sice zachován, ale protože by bylo nevysvětlitelné, proč byl opuštěn Izrael, bylo přidáno ohrožení Herodem. Stejně je převrácen návrat z Egypta, nyní již není útěkem, ale návratem potom, co ohrožení přestalo. Stejně je uvedená varianta příchodu Čecha již přetvořením světového mýtu na slovanskou místní pověst přidáním Chorvatska. Se skutečnou historií vše uvedené nemá nic společného.

Není žádný doklad o nějaké masivním obchodu s otroky u Slovanů. Je to jen nezodpovědná historická konstrukce. Jedinou zprávou z 10. století je Ibrahím ibn Jakúb, který jasně uvádí, že do města Prahy přicházejí Varjagové a Rusové s otroky. Není nic o tom, že by například Boleslav dovážel otroky z východních dobytých území, jak se v historickém výkladu uvádí. Bylo by zcela neekonomické získaná území ovládat a zároveň je vylidňovat.

Motiv života lidí bez zákona a bez knížete souvisí s 19letým cyklem. Teprve po zavedení a uctívání boha tohoto cyklu dojde v mýtickém vyprávění ke správnému řádu a spokojenému životu lidí. Nemá to s historií nic společného.

Teorie muzikologa V. Karbusického je geniální, stejně jako nesmyslná. Není známa žádná analogie, že by podobné seznamy bájných knížat takto vznikaly. Hlavně je nemožné, aby v pohanských dobách byl kříž považován za synonymum pro křesťanství. Kříž je starý symbol Slunce, pak by Staročeši vyjadřovali, že se nebudou klanět Slunci. Libuše, Teta a Kazi jsou tři viditelné fáze Měsíce, tedy přibývající srpek, úplněk a ubývající srpek. Na tomto principu byla pojmenována hradiště Libušín a Tetín, takže jména nemohla vzniknout nějakým omylem z neúplně dochovaného textu.

Přemyslovci si za svého prapředka zvolili Přemysla jako héroia 19letého cyklu stejně jako Židi téhož héroia Mojžíše. To že zde na severu z něj byl učiněn oráč neznamená, že Přemyslovci byli nízkého původu. Tento mýtus s realitou opět nemá nic společného. Přemyslovci byli vládnoucí rod nejméně od počátku 9. století, jestliže zde vládli, takže pocházeli z významného rodu.

Z časti s Vami súhlásím,hlavne Vám fandím v tom,že nieste úplne zaslepený legendami snažite sa nájsť pravdu viď 19ročny cyklus-veľmi zaujímavá teória,rozdiel medzi nami je však vtom,že ja kroniky a legendy z nich odvodené považujem z veľkej časti za falzum-a tým aj legendy o oráčovi a jeho žene Libuši atď..
sloviensky,slovanský text ,ja používam slovenský, Krok’ kazi (Tetha, Thetka atd.), lubo...pŕemyśl...
nezamyśl...m...na ta voj’n...ni zla,
kr’z...my s... neklan...(am)..., gosti vít... neni neúplny-pravdepodobne bol umiestený na "colnici"-hranici so západom a pravdepodobne bol bežný niečo ako dnes informačné tabuľe na hraniciach o danej krajiny do ktorej vstupujete alebo naopak-zaujímavé natom je že bol požitý jazyk slevenov/slovanov mohol by to byť ďalší dôkaz o tom ,že nám "germáni" rozumeli,veď ešte Hus cestou do Kostnice kázal tamojším ľuďom a pochybujem že to bolo v "nemčine" aebo latinčine..(to sú slová jedného mojeho známeho)
Inak veľa zdaru a chuti do ďalšieho bádania!

Děkuji za přání a přeji totéž.
Kroniky a legendy není možné označovat jednoduše za falzum, to jen s nadsázkou. Je to pouze odraz doby a toho jak se dívali na svět tehdejší autoři. To bychom zároveň dnes museli říkat, že věřící lžou. Jenže oni nelžou, oni tak svět vidí a zřejmě jim to pomáhá. Není ani zvláštní přizpůsobení principů světových mýtu pro dynastické nebo národní zájmy. Je spousta lokálních místních pověstí na stejném principu. To by "dědečkové" vyprávějící pověst vázanou na nějakou místní skálu nebo břeh řeky, kde je použit světový mýtus, museli být také označeni za falzátory. A co vypravěči, jejichž podání pohádek zaznamenal např. K. J. Erben? Také to byli lháři, protože ze světových mýtů udělali "národní" pohádku? Všechny původní pohádky mají za základ nějaký světový mýtus.

Jestliže se držíte teorie V. Karbusického, zkuste si zodpovědět následující otázky. Ve které době by měl být nápis "na hranici" na celnici? Kdy byly celnice a kdy hranice sjednocené přemyslovské državy proti říši? Na čem by byl nápis napsán, na pergamenu, vyryt do kamene nebo vyřezán do dřeva? Když byl napsán, tak jedině duchovními, buď staroslověnskými nebo latinskými, protože nikdo jiný neuměl psát. Jak by mohli použít formulaci "kříži se neklaníme" ve smyslu "křesťanství se neklaníme", když byli duchovní?

Áno súhlasím s Vami,nevyjadril som sa presne,skôr všeobecne-špatne,mal som na mysli kronikárov kt.písali na objednávku pánov alebo cirkvi,tam je viedieť často že sú písané tak aby to vyhovovalo "objednávatelovi".
Podobne ako dnešné média ktoré vlastnia zahraničné spoločnosti tiež ospevujú donekonečna západ a východ je pre nich len "džungla" ovladaná "tyranmi" pre mňa zapredancami,tak isto ako veľká časť dnešných historikov,archeológov kt.píšu len to čo sa im hodí a čo im občas prinesie nejaké to "potĺapkanie po pleci" a aj odmenu a proti oficialnemu prúdu nidky nevystupia,radšej budú ďalej dookola opakovat staré (pre mňa)dogmi.
Karbusického teória nemúsí byť úplne mylná,hranice si kmene,národy určite vymedzovali už v praveku,rôznymi značkami,veď je množstvo hraničných kameňov,"zemědelci" si tiež ohraničovali políčka aby si nekradli "brázdy" a obchod bol dôležitou súčasťou každej spoločnosti ak sa také nápisy nezachovali tak z veľkej časti práve preto,že boli písané na organické materiály a tým nám to celé prácu len sťažuje a aj dnes už pre mňa mýtus že písmo sem priniesli až Cyril a Metod,nedávno sa v Bojnej na Slovensku objavilo možstvo nových nálezov a medzi nimi aj zlaté doštičky s písmom slovenov minimalne o 100r.pred príchodom C.aM.síce "páni" historici to vysvtetľujú tým,že pravdepodobne bolo písmo vyryte-vytepane asi až pozdejšie dodatočne,ale pre mňa je to len klasická výhovorka a neschopnosť priznať,že by sloveni/slovania mohhli byť "gramotný" aj pred rokom 863.
Myslím si,že minimálne "kňaz-šaman" našej Bohanskej (nie pohanskej)viery,ktorého mala každá dedinka,vedl čítať a aj písať "našou rečou" nie latinkou..
"kříži se neklaníme"-pravdepodobne už v 5-6 storočí knám prichádzali mnísi škotsko-írsky,takže čoto dočinenia mali naši predkovia už dávno pred tým,než nás úplne obrátili na "pravú vieru"Mali sme našich bohov a boli sme na nich patrične hrdý a aj hrdosť bola v ľuďoch,neboli vychovávaný v tom,že sú "ovečky kristove,božie",ale naopak,preto to bolo pre misionárov tak obtiažne zakoreniť ich vieru u nás-nakoniec sa im to podarilo len pomocou sily a intríg,vojen,veď ktorý národ na vsete odolovála kresťanstvu tak dlho(niekoľko storočí prakticky) ako my sloveni/slovania..

Když hovoříme o 5.-6. století, tak tehdy byly přirozené hranice dané rozvodím. Jestliže z nějakého výše položeného místa tekl potok na jednu stranu a druhý potok na druhou, byla to hranice, jak se později psalo "uprostřed lesa". Jenže tehdy lidé žili v nížinách, tak bylo platné jen povědomí, že vzásadě zalesněný obzor tvoří hranici jejich sídelní oblasti. Teprve později, např. v Čechách po pádu Velké Moravy, byly důležité přesné hranice na kupeckých stezkách, protože panovník měl zájem na vybírání cel na co nejdelším úseku stezek na svém území.

Nejsem podrobně seznámen s výzkumy na Bojné, ale došlo tam nedávno k nějakému posunu datování, takže hradiště by mělo být mladší, než se původně uvádělo. Máte nějaký odkaz na vyobrazení "písma slovenov" před C. a M.? Docela by mne to zajímalo. Je pouze jediná informace o působení biskupa Amanda u Slovanů někde u Dunaje v době Sámovy říše. Pořád zůstává problém s tím, že pohané nemohli formulovat "kříži se neklaníme" ve smyslu "křesťanství se neklaníme".

Bojná je len za začiatku výskumu,rozsiahlejšie sa tam kope len čosi okolo 7-8 rokov a ešte zdˇaleka niesu na konci,doteraz to dosť tajli a aj nálezi pretože sa jedná o ozajstný unikát..je to pravdepodobne zatial najväčší komplex u nás i na Morave datované okolo 700-750 a bude sa to posúvať smerom dole,čas ukáže.Síce som v tomto trošku skeptik,pretože sa dotoho už montujú nemeci a oni nám ako to bolo vždy povedia ako to vlastne s Bojnov a Slovenmi/Slovanmi..
Existouje mala knižka o nálezoch "Bojniansky zázrak"
mám ju,ale to písmo na fotkách neni veľmi zretelné..

spravy.pravda.sk/regiony/clanok/281367-b...o-bolo-trochu-inak/ň

tech.sme.sk/c/6128686/archeolog-pieta-st...e-slovickarenie.html

atď

Děkuji za odkazy. Původně, podle toho, jak jste to napsal, jsem odvodil že se jedná o nějaké značky považované za písmo Slověnů. Jestliže se jedná o latinku, tak písmo použili frančtí výrobci plaket. To datování počátku Bojné 700-750 mi připadá hodně nadšenecké. Zatím to není ničím doložené a dříve se v Čechách běžně uvažovalo o starší době hradištní. Dnes se již ví, že to byla doba bez hradišť a ta se začala budovat až po roce 800. Jediným reliktem takového datování je hradiště Klučov kolem 750, kde byla ovšem hradba skořepinová. Pozdější typická hradba byla dřevozemní s kamennou vnější zdí. Připadá mi to podobné i u Bojné, smysl budovat opevněná hradiště mělo až po pádu avarského kaganátu a přiblížení hranic Francké říše.

Malo by tam byť písmo v latinke a druhé podobné hlaholike,takže uvidíme..
"Dnes se již ví, že to byla doba bez hradišť a ta se začala budovat až po roce 800. Jediným reliktem takového datování je hradiště Klučov kolem 750"-a nemohlo sa s hradištami začať už skôr? Veď aj Samo odrážal útok Frankov vo "Wogastisburgu"..

presnejšie-

"Na jednej plakete v latinke, na druhej tiež, ale to už je latinka blízka gréckej alfabete s nábehmi na hlaholiku."

"O čom sú tie texty?

Archeológovia nie sú lingvisti, ale tiež sa pokúšame lúštiť. Je tu však riziko, že nám to odborníci zmetú zo stola. Jeden nápis by mohol vyjadrovať krédo Verím v Boha, druhý sa dá čítať z jednej strany ako Michaelus Archangelus a naspäť ako Svätý M."- už tu je vidieť,že to písmo niečo okríva-ale boja sa toho vyslovyť to nahlas aby náhodou neprišli o granty,prácu a nedajbože výsmech od kolegov,ako som písal predtým -uvdíme určite to bude niečo zaujímavé..

Rád by som podotkol , že Bojná nie je určite osamotená lokalita.Keby u nás bol múdry štátny archeologický systém, podporujúci cieľavedomé hľadanie našej histórie- predpokladám veľké prekvapivé nálezy !

Bojná je totiž "cez kopec" len pár km horským chrbátom k hradisku v DUCOVOM /DUC-DUČE../a ak si uvedomíme , že kedysi sa nechodilo tak, ako si to myslia scenáristi v Holomúde - pri potoch a riekach-lebo dnes takto máme situované cesty - ale po vrcholoch svahov (ktoré boli aj riadne vyklčované a nie zarastené , ako teraz) , tak si všimnete , že je to na skok aj k hradu Tematín,Beckov a dediny s menami Hrádok, Kňazí vrch, Podhradie...

Netreba zabudnúť , že cez kopec sú aj Piešťanské (hoci by sa možno mali volať Baniacke-lebo vlastne patria pod obec Banka..)kúpele.Ergo-žriedla horúcej liečivej vody- ale aj výpary sírnych prameňov- vhodné miesto pre veštiareň (Delfy atď.)

Pridám ešte pikošku o ktorej sa veľmi nehovorí a malo by sa. Hradisko nad DUCOVOM je jedno z mála podobne postavené , ako Makcu Pikcu a to v hlbokom dávnoveku doby kamennej- komplikovaním prenesením vrchola kopca nad meandrom Váhu na susedný kopec!Je to geologicky ľahko pozorovateľné, pretože svahy v okolí sa striedajú v zložení .Jeden je vápencový (konkrétne ten s hradiskom a štrkovňa z neho ukrajuje kaýdým rokom..) a druhý hneď vedľa červená bridlica.

Ako náhodou susedný kopec z červenej bridlice má vrchol z bielučého vápenca... a Ducovský zarovnanú rovinku s hradiskom.

Aby nebolo miestnych zaujímavostí málo tak práve v lesoch v prisečníku medzi Bojnou a Ducovým jaskyniary objavili podzemné jaskyne neuveriteľných rozmerných siení.A aj tzv, jaskynných "periel" .

Mám známeho , ktorý má v záhrade kameň v pododbe asi 70cm venuše-matky rodu zasadený v skalke medzi skalnými "perúnovými" ružami..Privliekol si ho z lesa nad osadou Modrovka..kúsok od Bojnej. Bol na hríboch...

včera išlo niečo aj o Bojnej aj na TA3 s K.Pietom kt.tam vedie vykopávky
www.ta3.com/clanok/1021610/rozhovory-cez-polnoc-zo-14-juna.html

Ruttkay je aj v tej relacii na TA3

www.hlavnespravy.sk/bina-podla-vedcov-je...gickym-rajom/109693/

Pikoška z článku o Bíni:
...
K mimoriadne slávnym objavom patrí aj náhodný nález solidov, teda zlatých byzantských mincí z 5. storočia, ku ktorému došlo v roku 1964. Boli uložené v hlinenom hrnci a bolo ich presne 108. „Je zaujímavé, že je to z tej doby zo Strednej Európy jeden z najväčších nálezov zlatých mincí. Po druhé, tento nález v podstate úplne zodpovedá hodnote tribútu, teda poplatku, ktorým platila Byzancia Húnom za mier a neútočenie. To znamená, že takmer určite jeden z tých dôležitých ľudí v húnskom spoločenstve mal tento tribút pri sebe, z nejakého dôvodu ho zakopal a už sa jednoducho k nemu nevrátil,“ vysvetlil Ruttkay.

Právě podle představy, že Wogastisburg byl slovanské hradiště, byla původně vytvořena představa, že Slované stavěli hradiště již v 7. a 8. století, byť žádné takové hradiště nebylo nalezeno. O lokalizaci Wogastisburgu mám článek na tomto webu.

Tak s nápisy na plaketách to vypadá na podobný problém, jako s nápisy na denárech. Rytec většinou neuměl psát a tak vyrýval do razidla nápis podle předlohy. Tím jej často zkomolil. Takže i zde bude v budoucnu více různých řešení.

S vedením cest mi to připadá jako, ode zdi ke zdi. Dříve se tvrdilo, že vedly podél vodních toků, dnes zase jen po vrcholech. Já myslím, že lidé tehdy cestovali tak, jak to měli nejpohodlnější. Kde bylo výhodné vést cestu po nivní terase místo složitým terénem, tak jí vedli tam. Když naopak ve vyšší poloze, tak zase tam.

Existuje nějaký snímek oné "Venuše"? Snad by se dalo trochu rozpoznat o jaký výtvor se vlastně jedná.

Slovenská snaha vymyslet si neexistujici dejiny nezna hranic, sorry. Viz. Kucera, Hromnik, socha moravskeho knizete na bratislavskem hrade, Bojna, Fico. Jste pro smich ale vykradejte dejiny treba Madarum, ne Moravanum a Cechum prosim. Diky za vyrizeni vzkazu na Slovensku.

Slovenská..bla..bla..bla..socha..bla bla...knizete na Bratislavskom hrade..Fico,jste pro smich .. bla ..bla.. Madarum..bla..Moravanum,Cechum ..bla..na Slovensku..


ano napísali ste to celkom správne,aspoň nejaký Cech to priznava! a toho Fica nemame radi ani my,diky- odovzdajte vzkaz bratom do Ciech.

Tyto stránky jsou určeny pro diskuzi o výkladu české historie podle vědeckých výzkumů a přesného znění písemných pramenů a dále o výkladu mytologie podle astronomických principů. Nejsou určeny pro spory o novodobých názorech na význam raněstředověkých historických postav pro novodobé národy a rozdmýchávání národnostních a národních vášní. Prosím, respektujte to!

Ja nacionalnimi vasnemi rozhodne netrpim jen se solidne orientuji v ceskem rannem stredoveku a kdyz si prectu dilo napr. Matuse Kucery nemuzu nad tim mavnout rukou. Jinak se Slovenskem absolutne nemam problem, mam par velice dobrych pratel Slovaku ale tohle prejit nedokazu. A k temto strankam - pane Cinerte jste silenec a marne hledam duvod vasi motivace k przneni narodnich dejin fantasmagorickymi teoriemi. Z hlediska logiky i pramenu nejsou vase nazory scestne, jsou primo debilni. Jak asi o nich smysli lide venujici se seriozne historii dokladuje toto forum, ignoruji je. Prispevky 90% ucastniku jsou totiz debilni uplne stejne jako vase nazory. Priklad za vsechny - Premyslovci prisli z Premyzslu... Doporucil bych vam venovat se radeji astrologii ci jine "seriozni" vede, evidentne na to mate talent.

A jeste omluva a korekce predchoziho prispevku - Velka Morava je samozrejme i historii Slovenska cili o vykradani nelze mluvit. Pokud je vse v korektni mire a autori se drzi faktu a pramenu. Snahy o prejmenovani Velke Moravy na Velke Slovensko a oznacovani moravskeho knizete za slovenskeho krale je uz daleko za touto hranou. Jinak preji Slovensku vse dobre, nashle.

p.Kozlík
Určite aj vy viete,že Veľká Morava nikdy nebola,maximálne tak Marava o tom že obyvatelia jadra ríše Maravi(také Maravi boli min.3,jedna u nás druhá v Srbsku,tretia v Rumunsku) boli Sloveni,snáď neni pochýb ani u Vás.V dnešnej Českej Morave žili tak isto sloveni ako na Slovensku,veď ešte pred 150 rokmi sa tam rozprávalo takmer rovnako ako na svk,kultúra,zvyky boli takmer identické určite máme spolu viacej spoločné než mali Moravania s Čechmi,lenže dnes sú už počeštený a zabúdajú že sme kedysi tvorili jeden národ-rozdelený do dvoch celkov v stredoveku.A kedzže sme boli jeden národ potom je logické,že Rastislav,Svätopluk boli aj naše kniežatá-resp.králi,veď aj meno Rastic ako je označovaný v dobových dokumentoch čiže Rastislav znie slovensky ja tam nevidim Rostislav..Pribina, Rastislav a Svätopluk mali svoje sídla na aj dnešnom Slovensku, vládli Slovenom a preto boli slovenskými kráľmi. Nechápem čo je na tom také nepochopitelné.
O tom Kučerovi máte pravdu je to podľa mňa len papagáj ako všetci štátom platený historici,ktorý vybudujú svoju "karieru" len na opisovaní starých autorov.

tak napríklad tam kde vy vidíte len Moravanov(obyveteľov dnešnej Českej rep.) vidí napriklad Srb-len svojich Srbov,tu odporúčam sledovať p.Deretiča a jeho teórie sú viac než zaujímavé,nepapagájuje ustavične to isté ako jeho súčastníci alebo predchodcovia ,len v kratkosti zhrniem jedno jeho video :

Deretiča.Začína takpovediac od Adama. Opiera s aj o Bibliu.Podľa Deretiča a už aj veľa zahraničných autorov 1 SEDLIACKA CIVILIZÁCIA VZNIKLA NA DUNAJI !

Biblia hovorí o troch tokoch riek Raja : FISON ( Pison-DUNAJ (POSZON-maďarská Bratislava je čosi podobné..)
-NÍL
TIGRIS A EUFRAT
Dunaj je však najstaršie miesto zrodu (v tomto sa nápadne podobá na niektoré maďarské šialenosti-možno sú v nich zrnká pravdy..)

Na Dunaji vznikalo prvé písmo, spracovanie kovov, sedliactvo. Hovorí o nezmyselnopsti delenia histórie na doby podľa spracovania kovov- doba bronzová, železná...atď.Ako môžeme seriózne hovoriť o globálne platiacich časových úsekoch vývoja ľudstva
, ak spracovanie bronzu bolo v malej ázii v r. 2000 pnl. a vo veľkej Británii 500 pnl. ? A zrazu sa objavý OTZI v Alpách s bronzovou sekerkou a je datovaná do 5000 pnl. Historici zažili šok! Čo s tým ? Veď doteraz učili , že poznanie spracovania bronzu prišlo z Ázie !

A v z podunajska máme už datovania bronzových predmetov z 6000pnl !!!

Kedy bol odliv PANÓNSKEHO MORA ? (Panónske more je moja obľúbená šialenosť !) Deretič hovorí o Panónskom mori , ako o samozrejmosti .Kladie si otázku či náhodou náš-slovenský letopočet 7513 rokov /aktuálne pri prednáške/ nie je počítaný práve od tohoto momentu ..? Väčšinou sa letopočty viažu k niečomu významnému. Toto by bola taká situácia! (Rusi majú vlastnú romantickejšiu verziu- vraj datovanie je od veľkej porážky žltého plemena po ukrutných a dlhých vojnách dodnes uctievaným a zobrazovaným -simbolickým zabitím draka sv. Jurajom na koni)

Nálezisko a písmo z Lepenského Viru- 5500 pnl. Starčevo 4500pnl.Najstaršie nálezy hrnčiarstva-PODUNAJSKO-nálezy keramiky sú veľkou zbraňou v rukách histórie a archeológie.

Najstaršie nálezy bohyne SERBONY z PODUNAJSKA 3000pnl.-je to personifikovaná rodiaca zem- plodnosť-VENUŠA-teda pravdepodobne všetky “matky rodu” z mladšej doby kamennej sú vlastne SERBONY ? (moja poznámka)

Serbona je charakterizovaná simbolomm malého mesiaca (polmesiac)Serbona sa mení na ARTEMIS v Grécku- bol jej postavený chrám v Efeze v ríme sa mení na DIANU-a potom bez mena.Deretič stavia na fakte , že od počiatku ide o SLOVÄNOV s VINČIANSKOYM PÍSMOM !

Srbom sa podarilo zorganizovať na tomto základe v Novom sade simpózium profi historikov, kde všetkých šokoval američan SHAWN VENA , ktorého doktorantská práca z histórie bolo “Vinčianske písmo” - otvorene všetkým v prednáške povedal-VINČIANSKE PÍSMO JE NAJSTARŠIE PÍSMO NA SVETE ! KEĎŽE SA NAŠLO NA 74 ARCHEOLOGICKÝCH LOKALITÁCH V PODUNAJÍ- NA ÚZEMÍ SRBSKA - JE TO PÍSMO SLOVÄNSKÝCH SRBOV!
Z VINČIANSKEHO PÍSMA SA VYVÝJALI OSTATNÉ ABECEDY SVETA ! DODENS SA ZACHOVALO 22 SLOV EXISTUJÚCICH V SRBSKOM JAZYKU- TEDA - BOLA TO SRBČINA !!!!

A stále je to vraj v zhode s Bibliou.Tá tvrdí že 2 písmo na svete bolo na Níle, a 3 na Tigr.Eufrate.

Poukazuje na to , že Eu kultúra sa snaží opierať o Grécko , ako zdroj kultúrnosti. Sami grécky filozofi, ale odkazujú- prevzali sme písmo od Feničanov. Je to však na 100% historický klam- len aby nemuseli priznať, že všetku kultúru mali od miestnych “PELASGOV” .( O nich neskôr samostatne)
Feničania neboli národ-kultúra- boli to námorní obchodníci.

Ukazuje príklad písmena Č, C, Ž. z Vinči -ktoré boli aj číslovkami- 30-60-90 /ak som to dobre počul/ kde napr. Hebrejčina - keďže nie je schopná mäkkej výslovnosti požíva na všetky tieto číslovky C- CADE a kvôli rozlíšniu ic označuje ako “ prvé CADE,stredné CADE a posledné CADE.

Hovorí aj o fakte z VELESOVEJ KNIHY- hoci vie , že je spochybňovaná- ale je tam veľa užitočných info. - kniha boha VOLOSA- VOLA- čiže pastierov- Slovänov- hovorí o 7 riečí - starom centre Slovänov.

Konečne sme sa dostali aj my do úvahy, pretože reč je podľa Deretiča o

-DRAVA
SAVA
DRINA
MORAVA
DUNAJ
TISA
STAMIŠ

Podunajská civilizácia. Podľa Gordona Childa sa odtiaľto osídľovali na sever územia dnešného Holandska, Belgie, na východ k Dnestru a na juh . cez Balkán do malej Ázie. mimochodom- spomína , že názov pre priestor , ktorý obývajú Srby- Balkán - je novodobým konštruktom.

Pôodne to bol HELM. HELMSKÝ POLOOSTROV. Gréci ho volali ZIGOS, Turci Mines DAG...Západ vymyslel BALKÁN.

záznam o mene SRB je starý v tomto priestore 2000pnl .! Hesius v Lexikóne z Alexandrie - 1st.nl. spomína meno SERBONA.
ARKÁDIA SERBONA - je antické mesto s chrámom Serbony
v Starom Grécku je minimálne 10 mist s menom SERB.. ( napr. LIVÁDIA, TESÁLIA, KORINT, EPIR...)

Ak by sa “riadne” čítal Herodotos - tak by sa mnohým oči otvorili. Hovorí konkrétne o histórii grékov , že “ GRÉCI PRIŠLI K PELASGOM , AKO HOSTIA.NAMNOŽILI SA A POSTUPNE ODDELILI.”
Od Herodota pochádz aj veta : “ Veneti- Ilíri- je ten istý národ .”-500pnl.

Filozof DIODoR -píše “Pelazgijsky”. Už Grnevič jednoznačne určuje že PELASGOVIA- sú SRBY ! Herodot tak isto hovorí, že more pod Sinajom sa volá SRBSKÉ MORE .

Latinčina obsahuje 2000 slovanských výrazov. OBLAKUS VULCINIANUS - očividne slovan bol veliteľ Rímskych jazdcov.

Tých , ktorých Gréci volali KELTI- volali Rimania - GALI=GETI.Podľa Deretiča to boli Slovänská bojová-vodcovská kasta.Zo 120 mien dokázateľne keltských sa 96 dodnes nachádza v Srbsku ! Všetko ostatné je mitológia a zavádzanie.Napr. Bizantínsky cisár “JUSTINIÁN” mal za ženu LJUBILKU, jeho dedo bol ISTOKOS a otec SAVATIJ...

Zaujímavé je ako vraj Tacitus opisuje národy v hĺbke germánie. Elita- vládci sú vraj na neuveriteľnej úrovni- ako kultúrnej ale aj vojenskej- zato však veľká časť domorodcov je na neuveriteľne nízkom stupni - až ľudožrúti ! - Niečo podobné hovorí aj o Írsku.

To ma celkom zaujalo ! Deretič to hovorí v súvislosti otázky - či v EU neboli aj iné národy - okrem Slovänov. Hovorí, že samozrejme áno. Boli to však lovecké kmene na veľmi nízkej úrovni naozaj doby kamennej- niečo , ako dnešný Laponci a pod- s ktorých neskôr vyrástli naši dnešný DOJČE a FRANTÍCI.... Sloväni preberali okamžite v teritóriu týchto kmeňov vodcovskú úlohu- to je tá KELTSKÁ a neskôr GERMÁNSKA ríša.

Je fakt, že takýto pohľad na vec by mohol odpovedať na otázku- ako preboha stotožniť krvilačných Keltov a surových GERMÁNOV a VIKONGOV s nami.Tam , kde nášu elitu postupne pokrížili a prerástli počtom (cigáni) sa dostali k moci kríženci s divokými chúťkami...

Srbi-Slovania vs Gréci

Zasa Deretič.Tento krát o probléme, ktorý je naozaj kardinálny- tzv.kolíska Eu kultúry- staroveké Grécko ?- alebo Slovänskí Pelasgovia- a samozrejme Srbi - a Deretičovy sa to v mnohých prípadoch darí aj dokázať.

Dnešná MAKEDÓNIA bola voľakedajšía MÉDIA - jej súčasťou bola aj KRÉTA.
Máme zaujímavý archelogický materiál dokazujúci slovanskú kontinuitu (so zaujímavým presahom do kresťanstva..) simbol kríža (v jeho desiatkach obmien aj v podobe svastiky)-v podobe 4 oddelených políčiek . Objavuje sa prekvapivo už na THRÁCKYCH
minciach.

- Iným často sa opakujúcim motívom na minciach a nielen nich - je to v podstate hrdinský simbol “Grécka” postava chlapiska s levou kožou prehodenou cez ruku, alebo cez plecia- boh SERBON- inak známy , ako HERAKLES .

(Pre ňa je to novinka. Je mi jasné, že postavy Gréckých bájí majú mnoho zástupných významov- ale , že Herakles - je vlastne simbol boha SERBONA- boha starovekých Slovänov.Zaujímavé.)
LEV bol simbolom vladára.Moci.Často je zobrazovaný s levom v jednej ruke a JARACOM-Kozlom v druhej.

Deratič tvrdí, že fenomén výnimočnosti Grécka sa objavil v 17.st. úmyselne.

predkovia Grékov sa volai GURI-GURITI. Slávny vojvodca NINO BELI si ich vrámci pochodu na východ začlenil ako pomocné vojská do armády v MISÍRIE (MISÍRCI) východná časť Malej Ázie .Za odmenu im umožnil sa usídľovať na Peloponézi. Podobne , ako prvých židov. Začali sa usídľovať od 16 st. pnl .

- Do 700pnl. 1. Olympiády- niet o Grékoch ani sluchu. Dosť dlho trvalo, kým sa začali presadzovať.

- Zaujímavý je myslímm Deretičov výklad mena domorodého obyvateľstva-PELASGOV.
Gréci ich volajú PELÓNI, PEÓNI A ČO JE EXTRA ZAUJÍMAVÉ PANÓNI !!!! Deretič otvorene hovorí o osídľovaní z prostredia PANÓNIE !

Stredozemné more sa voalalo PELAG ! Moria väčšinou nosili meno obyvateľov pobrežia !
Argoz PELAZIJSKÝ
HERODOT PÍŠE “- ATÉNČANIA SA VOLAJÚ PELASGOVIA !”

Je zaujímavé , ako veľmi sa podobá vývoj “PREVZATIA KRAJINY A MOCI” u Grékov na ten náš s MAĎARMI !

Najprv boli usádzaný v opustenejších krajoch menej husto obývanými Slovänmi-Pelasgami. GRÉCI NEBOLI POĽNOSPODÁRI ! Preto sa zgrupovali v komunitách a vytvárali mestá- ohradzujúc sa voči Slovänským farmárskym usadlostiam.Venovali sa hlavne “kšeftu”- obchodovaniu s čímkoľvek a samozrejme hlavne pomocou lúpežných výprav.
Deretič hovorí- že pravého Gréka v podstate nerozoznáte správaním od Žida.
- Gréci pochopili , že potrebujú akýmkoľvek spôsobom zvýšiť svoj počet a “imidž” .Podobne ako Maďari prehlásili ZA GRÉKA KAŽDÉHO KTO HOVORIL GRÉCKY ! vytvorili si rýchlo za pomoci miestnych Pelasgijských vzdelancov jazyk- zbraň na šírenie slávy.

Nezabudli na svôj pôvod a medzi ich pravlasťou MISÍROM a Peloponézom prebiehal čulý “dovoz” nových “Grékov”

DIODOR píše už o Atéňanoch, že sú z Misíra zo Sais

-tento istý DIODOR svoje diela písal PELASGIJSKÝM JAZYKOM (!)
-ARISTOTELES - čistý Srb
TUKIDIDES 1/2 SRB
Z Pelasgského mora sa postupne stalo IÓNSKE.

IÓNI = GRÉCI
-DÓRCI = BRĎANI = SRBI
IOLI = PELASGOVIA u Herodota Aioli (Eoli)

-Flavius - ELISA v starom zákone hovorí o IOLOCH- nie o GRÉKOCH !

EZECHIEL - Peloponéz je ostrov IOLOV !

západný etimológovia boli v údive , že národ na IÓNSKOM mori- národ námorných obchodníkov a výprav nemá slová v Gréčtine pre MORE ! PONTOS- je od PUT- srbské.

“kultúrnosť” Grékov sa sústreďovala v mestách hlavne pre ich “uzavretosť” a v podstate nudu- ktorá tam vládla .Mimo miest boli v menšine a ohrození. Preto v ich chrámoch bujela machinácia s bájami , príbehmi kde sa fabrikovali hrdinovia a vyzdvihovali Gréci. Zároveň sa usilovne pracovalo na Gréckom jazyku a “filozofii”.
Samozrejme sa na tom zúčastňovalo hlavne množstvo domácich vzdelaných Pelasgov- mnohý možno netušiac- a stále píšuc svojím jazykom- že podkopávajú vlastnú identitu. ( Aké podobné na Maďarov...)
HOMÉR JE H(M)OMIR-HOMĚR- pôvodne jeho dielo bolo písané PELASGIJSKY.Jeho prekladatelia však stáli vždy pred neuveriteľným problémom- až kým sa ho nechytili novodobý Srbský “lúštiči” a zistili prečo ! Zvukomalebnosť a ritmika jeho diela vyznieva jedine v tradičnom spevnom prednese s GUSLAMI !Tak , ako je to v tradícii starých Slovänských GUSLAROV-HUDCOV...

V Gréckych mestách vďaka svojej izolovanosti mali problém s jedlom.V podstate ich hlavnú stravu tvorili ryby. K potravinám od Pelasgov sa dostávali sporadicky obchodom , ale väčšinou násilím.

Zavedením tzv. “Demokracie” nastal stav podobný súčasnému - neuveriteľná korupcia ,uchvacovanie moci zbohatlími kupcami , uplácenie voličov- kupovanie hlasov, politické vraždy - neudržateľný rastúci rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími”občanmi”.Vládla nemorálka.

- Atény mali vtedy 135 00 obyvateľov z toho 5000 úradníkov , 6000 sudcov (!) a 100 000 OTROKOV !

-koktajúci DEMOSTENES bol obchodník s výrobňou zbraní-mečov- vlastniaci 55 otrokov.

otroci sa stávali stále potrebnejší , inak sa sistém rútil .z prvotných 20 000 otrokov sa postupne rozrástol počet až cez 300 000 otrokov len pre Aténsky mestský štát.

po tom čo FILIP MACEDÓNSKY (otec ALEXANDRA) porazil Grékov ( v podstate to bola revolučná očistná vojna Slovänov proti stále nenažranejším a degenerujúcim Grékom) premiestnil hlavné mesto ríše do KORINTU.

Gréci prosili Filipa , aby obsadil časť Malej Ázie a VYSÍDLIL TAM ZLODEJOV A BANDY, kotré tiranizovali Grécko a spôsobovali neuveriteľné škody !

SPARŤANIA boli DÓRCI- SRBI preto ani nebojovali s Grékmi proti Filipovy Macedónskemu a ani on ich nenapadal , keď postupne ovládol celé Grécko !

Macedónci boli SRBI a aj šľachta- dvor Filipa Mac. hovorila Srbsky ! Je neuveriteľná drzosť , že Gréci si prisvojujú Alexandra Macedónskeho a Macedóncov všeobecen. Sú písomné historické záznami, kde Gréci nevedia prísť na meno Filipovy M. a označujú ho za nevzdelaného barbara , otvornen hovoria o tom , že hovoril barbarským jazykom !FILIPIKA je Demosténova kritika proti Filipovy “BARBAROVY” !

-Je známy prípad popravy veliteľov Alexandrových vojsk , ktorí boli obvinení zo zrady /kutia piklov/ po tom čo ich MACEDÓNSKY VOJACI POČULI HOVORIŤ S GRÉCKYMI POMOCNÝMI ZBORMI PO GRÉCKY (!)

Gréci boli vlastne na začiatku vazalsky podriadení Kréte a MÍNOJCOM. Až THÉSEUS začal tzvoriť silné ATÉNY s pevnosťami a hradbami a vymkol sa Mínojskej moci.

Samotní Gréci sami seba volajú však HELENI-ELADA.Grékmi ich pravdepodobne nazývajú od 2 st. pnl. Je to vklastne hanlivá prezívky od Latinov (Slovänov) .Grci.
Etimológ Slobodan Filipovič tvrdí, že slovo Grk je odvodené od GRČ-HRČ- ZBOJNÍK.
Od GRUČ - koreň /hrča/ , ktorý treba vykopať. (Chýba mi tam obľúbené “žrec”-šaman...)

Gréci sú Rimanmi vnímaní , ako podradní občania
Zaujímavé je , že pýcha Gréckej kultúry -OLYMPIA nebola súčasťou etnického Grécka, ! Etnické územie obývané PREVAŽNE Grékmi siahalo po EPIR ! Týka sa to aj mesta DELFY
ešte v prvej generácii po Alexandrovy v rode SELEUKIČOV sa hovorilo srbsky.
Všeobecne je na “Balkáne” známe porekladlo- “klame , ako Grék.”
Všetkých 12 domnelo Gréckych bohov je vlastne Slovänských-Srbských.
Veľký ZEUS je vlastne jedna z podôb SERBONY- ZEN- ZENUS -ten čo dáva život-ŽENA

napriek tomu, že ako prvý šírili kresťanstvo vo svete práve Srbi- opäť si ho prisvojujú Gréci a od 7.st.sa masívne presadzujú cez kostol a jazyk.Menia všetkých svätcov na Grékov.
Vatikán ich podporuje - aby potlačil Srbskú históriu.Strach z “PANSLAVIZMU” je obrovský!

Týka sa to aj toho čo nazývame nezmyselne BYZANCIOU ! BIZANCIA NIKDY NEBOLA ! TEN NÁZOV JE UMELÝ !!! Bola to VÝCHODNÁ RÍMSKÁ RÍŠA.

Ešte v 14.st. mal DUŠAN titul - CÁR SRBOV A ROMEJOV !
Cár DUŠAN stvoril Európske Impérium ILÍROV ! Veľký počet vladárov sveta ho uznávalo , ako suveréna.

až v 16.st. nemec Wolf pomenoval -ironicky a výsmešne veľkú ríšu podľa dedinky, ktorá bola neďaleko KONSTANTINOPOLU - Bizantija. Odvtedy je všetko BIZANTÍNSKE , kultúra, maliarsky štýl, sochy , architektúra... nezmysli sa vŕšia na kopu. V Srbsku vygumovaní “gebíri” odborníci historici všade nachádzajú tu obrazy “BIZANTÍNSKE”, TU “BIZANTÍNSKE” sochy atď-

-Deretič sa pýta s množstvom iných UKÁŽTE NÁM V BIZANCII TO PRAVÉ ”BIZANTÍNSKE “ ?!!? Ak tie naše sú len podvrhy či kópie ?Nič takého niet - a už vôbec nie BIZANTÍNSKE...

Kto chce pochopiť súvislosti a viac- musí sa započúvať...

Nema cenu diskutovat, dejiny Slovenska lze pojmout do cca zacatku 18.stoleti maximalne jako dejiny teritoria, nikoli naroda. Ten se zacal formovat a vykazovat vnejsimi atributy az pod vlivem madarizacniho tlaku. Do te doby neni nic co by hovořilo o Slovácích nebo jejich národnímu povědomí, v kontrastu s okolními historickými národy - Čechy, Poláky, Maďary a jejich znaky národního povědomí - domácí panovnické dynastie, kroniky a národní mytologie, národními světci-patrony a řada dalších atributů. To není vysmívání se nebo vyvyšování, je to fakt. Ostatně myslím že to lze brát i jako devizu a rozhodně to nijak nesnižuje právoplatné postavení Slováků v dnešní rodině evropských národů.

Nesúhlasím s Vami,pretože keby ste čo i len trochu vážnejšie "oňnuchal"najstaršie zachované ale i novšie zachytené texti v "slovanských"(nemám rád tento prefabrikát z čiech)jazykoch,musí vidieť že vo všetkých tých textoch sa kolektívne označujú všetky "Slovanské" narody názvom "Slavjan","Sloven","Slovän".Ono je to celkom vážna vec pretože,veď stačilo aby si Fico dovolil rpipomenúť "starích Slovakov a ich kráľa Svätopluka"a hneď sa to začalo mlieť,rozbesnievať našich "medzinárodne(rozumej v Česku) uznávaných historikov".Teda tých ktorí majú nastrčené ucho do Prahy a "stade vraj dobre vedia čo je pravda".Čo natom,že vo významých enciklopedických dielach Európy(Britannica,Meyers Lexikón,Universaalis,Larousee) sú informácie o tom,že na územi Slevenska a Moravi sídlili Sleváci/Sleveni už do 5-6 storočia,inými slovami hovoria o našej nepretržitej kontinuite od tých čias.Niektorý hostorici platený z našich daní pokojne používajú pojem"starí Maďar" aj keď sa o nich píše ako o "Turkoi" a pred rokom 896 u nás o nich ani nechyrovať,tak isto ako používajú pojem "starí Česi" aj keď sa o nich píše ako o Boemoch a pred 11storčím o Čechoch ani nechyrovať.A pre vlastných majú "naši" hostorici len neurčité pomenovanie "Slovanske obyvateľstvo sídliace na území Nitrianskeho kniežatstva" ktoré v tých dávnych časoch nemá vôbec opodstanenie.Logika hovorí,kedže sme nikam od 5-6 storočia neodišli pokojne im môžeme hovoriť "starí Slováci" napriek tomu,že oni si tak zrejme nehovorili.(to ich slávne "Sťahovanie národov" ak by naša civilizácia zanikla,tak od dajme tomu 1000 rokov by archeologovia vysvetlili svoje vykopávky takto: okolo roku 1900 tu bola kultúra Rakúsko-Uhorská, ktorú po roku 1918 vystriedala kultúra tzv.prvá Československá,po nej okolo roku 1938 na krátku dobu vystriedala kultúra Nemecká-asi len tadialto migrovali pri ceste na vychod kde boli porazený u vtedajšieho Stalingradu,po nich sa okolo roku 1945 na tomto území usadila kultúra tzv druhá Československa,ktora nadviazala na prvú s prvkami akéhosi socializmu,ktorá však tiež netrvala dlho asi 50 rokov a po nich nastúpila kultúra západná asi 1989,ktorá ich takmer uplne vytlačila,len na dedinách a samotách sa zachovala čiastočne ešte asi po dobu 10 rokov tá druhá kultúra Československá a zhruba od roku 2000 máme dôkazi o tom,že do Európy prenikli kočovné kmene z východu,hlavne z juhovýchodnej Ázie,ktoré dokladajú kosterné,ale aj kultúrno spoločenské nálezi.....Takže za poslednyých 120 rokov sme tu mali 5-6 sťahovaní národov,podľa toho ako nám to tvrdia archeológovia a historici dnes o období medzi 5-8 storočím n.l. a neberú do úvahy výsledky genetického bádania a lingvistiky,jediné čo vedia je papagájovať 150 rokov staré klamstvá na ktorých sa dohadovali počas "Berlinskych kongresov" koncom 19 storfočia a ich závery prevzali ako Angličania,tak aj Francúzi a iné národy sveta a nám ich nadyktovali a podľa nich sa to učí dodnes..)Niekedy v 13-14 storočí sa aj u nás udomácnil "ˇčechyzmus" Sloven-Slov-ák,Poľan-Polák,Moravan-Moravák,Rusín-Rusnák,zaujímavé je pri tom konštatovať,že u nás Slovákov sa táto zmena zaužívala len v podstanom mene mužského rodu.Pre všetky ostatné pojmy nám zostalo stáre zaužívané pomenovania Slovensko,Slovenky,slovenský.Žiadne "slovien" "slovienský"..
Všetci vzdelanci,ktorí sa týmto problémom zaoberali(-nebolo ich mnoho) ešte do roku 1883 označovali najstaršie formy literárnych pamiatok ako "staroslovenské" alebo "starobulharské".
žiak zakladateľa "Pražskej školy" slavistiky Polívka povýšil na "dogmu" svoju teóriu slovenčiny ako puhom náreči českého jazyka-Gebauera-uverejnil v "Slovanskom zborníku" článok"kterým jazykem jsou psány nejstarši památky jazyka Slovasnkého-starobulharsky či staroslovenský?".
V toto člaánku navrhol aby v češtine namiesto uživáneho pojmu "staroslovanský" sa začalo používať "staroslověnsky".A tu sme trafili kliniec po hlavičke.
Aj napriek tomu,že išlo o vôbec prvú uverejnenú prácu tohto mladého historika "Paržská škola" sa toho hneď chytila,pretože tou zmenou na Ě vytvoril akysi optický súvis medzi češtinou a týmto možno najstarším kultúrnym jazykom Slovenov/Slovanov,čím napomohol v celku s teóriou Gebauera vyĺučiť jestvovanie slovevnskýého jazyka a Slovákov už minimálne v 9 storočí.
A samozrejme v tomto duchu(boli vychovaný "Pražskou školou") aj naši historici začali písať,ke´dže nepoznáme "Ě" na "IE" "slovienky","Slovien".
Tento vynález českej školy nemá žiadne vedecké opodstatnenie a dnes je viedieť jeho jasný politický koreň,bolo by na čase aby sme sa vrátili k jasnému pôvodnému,jazykovednému pojmu tak ako sa to robí vo všetkých kultúrnych národoch a tým je poctivé naárodné meno Sloven-slovenský jazyk.
V 14. storočí bola latinská verzia „Života sv.Prokopa“ zveršovaná do staročeštiny českým autorom v Čechách. Toto veršované dielo sa dnes kladie na výslnie českej historickej poézie a v Čechách je dobre známe. Doslova sa tu v originály dočítame toto:

Slyšte, staří, i vy, děti, co jáz vám chci pověděti o dědicěvi slovenském,

číš o Prokopovi svatém, jenž sě jest v Čechách narodil, ...

a ďalej:

Svatý Prokop jest slovenského roda, nedaleko od Českého Broda. ...

v ďalšej časti, kde nahovárajú odporcovia slovenskej bohoslužby nové české knieža Spytihneva II., aby slovenských mníchov zo Sázavského kláštora vyhnal, je zaznamenané takto:

Kněže! jsúť zde kacís Slověné, jmajíť kakos písmo jiné,

činieť poročstvie přěmnoho.

Kněže, nepřěpúščěj jim toho! Slúžieť slovenským hlaholem,

stojiece přěd božím stolem.

V celom texte sa uvedené výrazy so základom „slovensk-“ vyskytujú v iba tejto forme!

Ďalej sa tu dočítame, kam sa vyhnaní slovenskí mnísi uchýlili a odkiaľ sa vrátili späť do Sázavského kláštora, keď sa po Spytihnevovi II. stal kniežaťom Vratislav II., ktorý v Čechách podporoval slovenskú bohoslužbu:

Vitoš opat s bratří sě shlučě, svatému sě Prokopu poručě,

i jide do uherského krajě a velikú žalost jmajě.

...A když sě z Úher bratřie přibrachu, v opatstvie jej uvedechu.

2. Ako som už spomenul, latinské verzie „Života sv. Prokopa“ boli od 14. storočia prekladané do staročeštiny. Analýzou týchto najstarších staročeských prepisov sa zistilo, že boli preložené podľa najstarších latinských predlôh pochádzajúcich až z 12. storočia. Tieto najstaršie latinské verzie „Života sv. Prokopa“ začínajú takto (v zátvorkách sú uvedené ďalšie možnosti daného výrazu, ako sa nachádzajú v jednotlivých verziách):

Fuit itaque beatus abbas procopius, nacione bohemus (boehemus, boemus, bohemicus, boemicus), sclavonicis (slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis) apicibus, a sanctissimo Quirillo, episcopo, quondam inventis et statutis canonice, admodum inbutus...

Staročeské preklady týchto latinských verzií zo 14. storočia vyzerajú takto:

Byl v českéj zemi jeden opat, jemužto jmě bylo Prokop, Čech urozený, jehož svatý Kwirillus, biskup, slovenskému písmu naučil...

Všetky zachované staročeské preklady od 14. storočia, a je ich najmenej šesť, obsahujú jediný a ten istý výraz a síce „Čech“ a „slovenskému“, žiadne iné možnosti jednotlivé staročeské preklady neobsahujú, preto tu neuvádzam zátvorky, ako v prípade latinských verziíí, lebo nie je do nich čo dať. Teda starí Česi v 14. storočí všetky skomolené latinské výrazy bohemus, boehemus, boemus, bohemicus, boemicus preložili doslova ako "Čech" a všetky skomolené výrazy sclavonicis, slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis preložili doslova ako „slovenskému“, nijak ináč !

A podobne, ako pri staročeskom veršovanom „Živote sv. Prokopa“, zaujímajú nás aj údaje zo staročeských prekladov, odkiaľ sa vyhnaní slovenskí mnísi so svojím opátom Vitom vrátili späť do Sázavského kláštora po smrti Spytihneva II.:

A když podlé tohoto světa běhu knieže Spitigneus umřěl, po něm Vratislav v Čechách vévodú byl, kniežě bohobojný, pravedlný, všie cti plný. A když Boží službu snažně milováše, nad jiné kláštery klášter svatého Prokopa na paměti jmějieše. Vzvěděv, ež Vít opat v Uhřiech bieše, své posly poň a po jeho bratříci poslal, aby sě zasě do svého kláštera vrátili.

Čo z tohoto všetkého vyplýva? Prokop bol Čech slovenského pôvodu, ovládal slovenské písmo, hovoril po slovensky rovnako ako všetci Česi, ktorí svoju reč nazývali slovenčinou ešte pravdepodobne až do 14. storočia. Prokop bol slovenský mních, ktorý vykonával v Čechách slovenské bohoslužobné obrady. Bol to žiak žiakov Cyrila a Metoda (Prokop je meno gréckeho pôvodu), ktorí zaviedli slovenský bohoslužobný obrad u nás, na starej Morave a odtiaľto sa tento obrad i kultúra dostala do Čiech. Do 14. storočia Česi stále hovorili svojej reči slovenský jazyk a o sebe hrdo tvrdili, že sú slovenského pôvodu!

Východnej časti starej Moravy, dnešnému Slovensku sa začalo hovoriť aj Uherský kraj, Úhri, Uhorsko. Myslelo sa však tým navyše aj územie dnešného Maďarska, ktoré bolo pred inváziou Maďarov naplnené Slovenmi.

Latinské skomoleniny sclavonicis, slavonicis, slauonicis, slawonicis, sclavicis, ktoré nachádzame v latinských historických dokumentoch, sú starými Čechmi v 14. storočí prekladané iba jediným výrazom ako „slovenské“. Tento preklad nájdeme aj v iných staročeských dielach, ako si to ešte ukážeme. Teda nie slovanský, ako to prekladajú súčasní českí historici, ale slovenský, ako to preložili ich českí predkovia v 14. storočí. Pretože ešte v 14. storočí to samotní Česi tak doslova zapisovali a vďaka nim to bolo zaznamenané v rôznych staročeských dielach, ktoré to všetko jednoznačne potvrdzujú.

3. V najmenej ôsmych známych originálnych ruských prepisov o živote sv. Václava sa všade uvádza, že, Václav sa učil slovenské písmo. Pozri časť: K názvom "Slovan, slovanský, slovančina..."

4. Známym staročeským dielom je aj Dalimilová kronika, ktorú napísal Čech počiatkom 14. storočia. Autor zveršoval v starej češtine historické udalosti, ktoré sa udiali v Čechách a na Morave od najstarších čias. Dočítame sa v nej aj doslova to, že Metod „...mši slovensky slúžieše.“ Teda nie slovansky ani sloviensky, ale slovensky.

5. V 14. storočí boli napísané v staročeštine latinským písmom aj životy sv. Cyrila a Metoda. Zachovalo sa niekoľko rukopisov s rovnakým obsahom. Tu rovnako uvádzam originálny úryvok, tak, ako ho do písmenka napísal Čech v 14. storočí:

„...a potom do Moravy přišed ten lid také moravský k Bohu obrátil. Ale že lid těch čosóv hrubý k službě boží bieše, vymyslil sobě svatý Cirillus, aby Ducha svatého pomocí službu boží slovenským jazykem zřiedil a všechno písmo i starého i nového Zákona slovensky přeložil. A ten řád v slovenských vlastech držie až do dnešnieho dne. Potom svatý Cirillus svého bratra, jemužto jsú Methudius, totiž Strachota řiekali, u Moravě ostavil, sám do Říma pro náboženstvie šel. A tu otec svatý, papež, a jiní mudrci svatého Crhy jsú tresktali, proto že by byl slovensky (iný rukopis má „slovenskú“) boží službu zpievati ustavil. Jimžto se omluvil svatý Cirillus a řka: Všeliký duch všelikým jazykem má Boha chváliti. A když jest Hospodin slovenský jazyk jako i jiné jazyky ustanovil, jakžto mi jest Hospodin vdechl, tak sem tím činem mnoho bludných na svatú vieru obrátil. To oni uslyšavše, jeho tvrdé vieře se podivivše, aby božie služba v těch vlastech byla slovensky zpievána, potvrdili i ustavili.“

Čo treba k tomu dodať ? Češi ešte v 14. storočí zapisovali „slovenský jazyk“, „v slovenských vlastech“, „slovensky“! Vidíte tu niekde „slovansky“ alebo „sloviensky“ ? Ja nie !

Pozrime si ukážku originálneho staročeského textu zo začiatku 16. storočia. Ide o dielo Jána Černého, Čecha, narodeného v Prahe, kde aj študoval. Dielo vyšlo v roku 1517 pod názvom: Knieha lékarská kteráž slove herbář aneb zelinář. Je to po česky písané dielo tou češtinou, akou sa hovorilo v tej dobe v centre Čiech, teda v Prahe. Ukážeme si, aká to vlastne bola čeština, ako veľa mala spoločného so súčasnou slovenčinou: "Húby jsú rozdielné velikosti, malosti, barevnosti bielé, červené, žluté, strakaté, hrubé, tenké, měkké, tvrdé, stromovní a tak rozličné. A kto je jiesti zvykl, ten nebo šlaku nebo záduchu, střevnie dny, kamene, zástavy vody, umrtvenie žaludka anebo náhle smrti a zadušenie, omdlévanie neujde."

Zachovaná slovenská literatúra z obdobia bývalej starej Moravy a z Čiech do konca 11. storočia tvorí iba nepatrnú časť toho, čo v tejto dobe v skutočnosti existovalo. Staroslovenské texty boli po zákazoch ich používania zničené ako to vyjadruje aj dobový kronikár: "knihy ich jazyka boli celkom zničené a v skazu uvedené, aby sa nijako naďalej nemohlo z nich čítať". V Čechách v 10. storočí prevládala slovenčina nad latinčinou, dokonca v textoch po latinsky písaných sa obhajovalo používanie slovenského jazyka a slovenskej bohoslužby.

Do staroslovenčiny sa v Čechách prekladali aj latinské texty, napríklad Gumpoldové legendy, Kniha o rodu a utrpení kniežaťa Václava, Život sv. Štefana, Život sv.Víta, latinský penitenciál (zbierka predpisov o trestoch hriešnikov) a mnohé ďalšie diela. V niektorých prácach cítiť vplyv miestneho formovania jazyka, ktorý časom prerástol na staročeštinu. Podobný proces prebiehal v Bulharsku, v Rusku alebo v Chorvátsku, kde sa staroslovenčina rozvinula do miestnych novovznikajúcich jazykov, do bulharčiny, ruštiny a chorvátčiny. V neskorších písomných pamiatkach - latinským písmom písaných glosách v Čechách vidíme ešte väčšie zmeny v staroslovenskom jazyku, v ktorom pribudli nové prvky novovznikajúceho staročeského jazyka.

Po násilnom pretvorení slovenského sázavského kláštora na latinský na prelome 11. a 12. storočia, bol slovenský bohoslužobný obrad v Čechách značne potlačený, ale nemohol byť zlikvidovaný úplne. Udržiavali ho z jednoduchého dôvodu. Prostý ľud si naň zvykol natoľko, že nebol ochotní počúvať bohoslužby len v latinčine. Musel pretrvať až do 14. storočia, keď bol zase v Čechách oficiálne schválený. Čakalo sa len na takého veľkého a odvážneho muža, ako bol český kráľ a rímsky cisár Karol IV.

Karol IV., český panovník si vymohol od pápeža Klementa VI. v roku 1346 bulu, ktorá schvaľovala zriadenie opátstva a kláštora na území Čiech, v ktorom by sa vykonávali bohoslužby po slovensky. Keďže pápež dovolil zriadiť kláštor iba na jednom mieste, Karol IV. sa rozhodol založiť ho priamo v Prahe. Stavba kláštora veľkých rozmerov trvala od roku 1348 až do 1372. Kláštor bol posvätený na veľkonočný pondelok a keďže sa v tento deň číta evanjelium o dvoch učeníkoch idúcich do Emauz, kláštor bol pomenovaný "na Emauzoch" alebo aj "na Slovanoch". Slovenský obrad sa tu udržal až do roku 1591, potom zanikol.

Podľa vzoru kláštora na Emauzoch vznikli neskôr ešte dva kláštory, prvý v Olešnici v Čechách v roku 1380, zanikol v časoch husitských nepokojov, druhý pri Krakove v roku 1390, zanikol nevedno kedy. Do obidvoch kláštorov prišli mnísi z pražského kláštora na Emauzoch.

Prenikanie latinčiny a latinského písma do všetkých sfér života v európskych krajinách spôsobilo, že slovenské písmo z Čiech nakoniec úplne vymizlo, podobne ako v Poľsku, v Uhorsku, v Chorvátsku či v Rumunsku. Asi od 13. storočia sa začína slovenský jazyk Čechov pomaly pretvárať a vzniká staročeština. Slovenské písmo pod veľkým tlakom latinského písma zaniká a aj v Čechách sa začína natrvalo používať písmo latinské. Niektoré diela napísané v slovenskom jazyku slovenským písmom sa prekladajú v Čechách latinským písmom do latinčiny a neskôr sa tieto latinské preklady zase prekladajú späť do staroslovenského alebo staročeského jazyka ale už za použitia latinského písma. Vznikajú tak veľké odchýlky v pravopise medzi jednotlivými prepisovateľmi, pretože latinským písmom sa veľmi ťažko vyjadrovalo staroslovenské, či staročeské hláskoslovie.

K názvom „Slovan, slovanský, slovančina ..."

Ako vznikol názov "Slovák".



Niektorí historici (ktorí zároveň nazývajú starú slovenčinu všelijako ináč, od slovančiny po slaviančinu, pričom v autentických historický dokumentoch takéto názvy nenájdeme) sa snažia vytvárať pre obdobie 1. tisícročia rôzne umelé, neexistujúce jazyky, ako napríklad tzv. macedónštinu, alebo "macedónsku slovančinu". To vraj bola reč obyvateľov okolia Solúna v 9. storočí, ktorú ovládal aj Cyril s Metodom. Sú to nepravdivé názvy, ktoré sa v starých historických listinách nenachádzajú. Všade v originálnych historických materiáloch sa píše len o slovenskom písme, slovenskej zemi, či slovenskej reči, ktorou hovorili na starej Morave a všade inde na územiach obývaných Slovenmi v celej Európe. Názvy „slovenský“, „Slovenka“ sú veľmi starobylé, pochádzajú ešte z čias našej pravlasti, odkiaľ sa Sloveni začali rozširovať do nových európskych sídiel. My, Slováci a Slovenky sme si tento starobylý názov ponechali, čo svedčí o starobylosti nášho národa.

V minulosti boli najlepšie diela, dokumenty a listiny celé storočia neustále ručne prepisované najmä v kláštoroch na rôznych miestach Európy. Vtedy ešte neexistovali tlačiarne, všetko sa prepisovalo ručne, čo bolo časovo veľmi náročné. Najstaršie prepisy a pôvodné diela, ktoré sa začali prepisovať sa časom stratili, rozpadli, zhoreli alebo boli aj úmyselne zničené. Podľa toho, kde boli neskoršie prepisy vyhotovené, zanášali sa do nich miestne rečové odchýlky. Veľa prepisov od 12. až do približne 17. storočia napísané v cyrilike vzniklo na dnešnej Ukrajine alebo v Rusku, kde v slovách so základom „sloven-“ bolo „v“ často mäkčené, z toho vznikol výraz "slověnský" vytvorený českými historikmi a "slovienský", ktorý prevzali slovenskí historici. Ale poznáme aj také prepisy z Ukrajiny či Ruska, v ktorých „v“ nie je mäkčené a sú prepisovateľom napísané tak, ako ich našiel v starších dokumentoch, teda "sloven-, slovenský". V dnešnej dobe sa už mäkčený výraz "slovienskij" nepoužíva ani v samotnom Rusku, všade tu nájdeme iba pôvodný správny výraz "slovenskij". Ak prepisy a diela vznikli v minulosti v Čechách, zachovali sa pôvodné výrazy so základom „sloven-“, ktoré používame až dodnes.

V starej slovenčine bolo v Čechách napísané napríklad dielo "Život kniežaťa Václava" z 10.storočia, ktoré sa dochovalo v niekoľkých prepisoch. Pôvodný originál bol napísaný niekedy po smrti kniežaťa Václava slovenským písmom v starej slovenčine, ale ten sa nezachoval. Neskoršie prepisy boli napísané v cyrilike i v slovenskom písme. Tie, ktoré sa zachovali v slovenskom písme pochádzajú zo 14.-16.storočia z Chorvátska, tie prepisy, ktoré sa zachovali v cyrilike, pochádzajú z Ruska a sú zo16.-17. storočia. V prepisoch "Života kniežaťa Václava", ktoré pochádzajú z Ruska, a je ich známych najmenej osem, sa všade vyskytuje iba forma „slovensk-“. Dôležité je však to, čo bolo zistené po jazykovej analýze týchto prepisov, a síce, že ruské prepisy boli v Rusku prepísané z predlôh, ktoré boli napísané ešte slovenským písmom pochádzajúce priamo z Čiech, teda tieto ruské prepisy sem neprišli cez Bulharsko, ako to bolo v prípade mnohých iných staroslovenských dokumentov. Ruskí mnísi mali teda pred sebou verzie „Života kniežaťa Václava“ napísané pravdepodobne ešte v slovenskom písme pochádzajúce priamo z Čiech s pôvodnými tvarmi, ktoré tak aj nechali a prepisovali ich až do 17. storočia. Väčšina českých súčasných i minulých historikov však tvar „slovenský-“ automaticky všade prekladajú ako „slovanský“, dokonca ako „český“ a v tom najlepšom prípade ako „slověnský“. Tak spúšťajú lavínu dezinformácií iba z jediného dôvodu, aby nemuseli pripustiť, že Česi tiež hovorili po slovensky, nie po slovansky alebo česky, české kniežatá sa učili slovenské písmo, nie slovanské a už vôbec nie české a hrdo sa hlásili k svojmu slovenskému pôvodu. Je to preto, lebo dnešní Česi majú obavy z toho, že uvádzaním originálnych názvov by z toho mohli historicky ťažiť dnešní Slováci. Treba však neustále vysvetľovať, že stará slovenčina bola spoločným jazykom všetkých Slovanov, z ktorej sa vyvinuli všetky dnešné slovanské jazyky.
V týchto úryvkoch o živote sv.Václava, ktorý bol českým kniežaťom začiatkom 10. storočia sa píše, že jeho stará matka Ľudmila (ktorá osobne poznala Metoda a bola ním pokrstená) dala Václava naučiť slovenské písmo, ktoré sa naučil veľmi dobre (uvádzam úryvok prvého vybratého ruského prepisu):

„и вда єго баба своя людмила оучити книгамъ словєнскымъ послЂдоуя оучитєлю своємоу добрЂ и навычє разоумоу всемоу въ борзЂ„ - i vda jevo baba svoja ľudmila učiti knigam slovenskym poslieduja svoemu učiteľu dobrie i navyče razumu vsemu v borzie“ - dala ho jeho stará mať Ľudmila učiť sa slovenským knihám (slovenskému písmu) podľa vzoru svojho učiteľa i naučil sa všetkému ich zmyslu dobre.

Pre porovnanie, ako sa líšili jednotlivé prepisy, uvádzam tu aj úryvok z druhého ruského prepisu pojednávajúci o tom istom, kde z Ľudmily urobili Ľudminu:

„и въда и баба своя людмина оучити книгамъ словєньскимъ по слЂдоу поповоу и навычє разоумъ добрЂ„ - i vda i baba svoja ľudmina učiti knigam sloveňskim po sliedu popovu i navyče razum dobrie - dala ho jeho stará mať Ľudmila učiť sa slovenským knihám (slovenskému písmu) podľa kňazského vzoru i naučil sa ich zmyslu dobre.

V ďalšom texte nášho prvého uvedeného prepisu nájdeme toto: „...да ащє взяшє грєчєскыя кигы и словєньскыя чташє въ нЂ собЂ со ради“ - da ašče vziaše grečeskyja knigi i sloveňskyja, čtaše v nie sobie soblazna radi - keď vzal grécke alebo slovenské knihy, čítal v nich bez chyby.

Veľmi podobný text nájdeme aj v druhom prepise, ktorý tu uvádzam: „...да ащє и възмяшє и грЂчєския книги и словєньския прочиташє явънЂ бєзъ блазна„ - da ašče i vzmiaše i griečeskija knigi i sloveňskija pročitaše javnie bez blazna - keď vzal grécke alebo slovenské knihy, prečítal ich zjavne bez chyby.

Niektorí historici nesprávne tvrdia, že Václav sa učil slovenskú reč. Išlo však iba o slovenské písmo, ktoré sa musel naučiť, ak chcel čítať slovenské knihy, slovenská reč bola jeho materinská reč, ktorú ovládal dokonale od narodenia.

Prečo sa teda musel naučiť vládca Čiech a zbytku starej Moravy slovenské písmo? Václavova stará matka, Ľudmila, bola spolu so svojim mužom Bořivojom pokrstená Metodom, bola to veľmi vzdelaná žena a chcela, aby aj jej vnuk Václav podobne ako ona a Bořivoj zveľaďovali slovenskú bohoslužbu a slovenské písomníctvo. V tomto duchu Václava vychovávala. A slovenských cirkevných ale i necirkevných kníh bolo v 10. storočí v Čechách veľa. Navyše slovenské knihy podobne, ako latinské, mali veľkú kultúrnu hodnotu, obsahovali množstvo dôležitých údajov a informácii, ku ktorým sa dostal len ten, kto slovenské písmo ovládal. Bolo preto dôležité ovládať slovenské, latinské, prípadne aj grécke písmo zároveň, pretože taký jedinec stúpol v spoločnosti veľmi na hodnote. Málokto totiž vtedy vedel písať a málokto ovládal viacero jazykov, bolo to privilégium predovšetkým duchovenstva a predstaviteľov najvyšších spoločenských vrstiev. Václav sa samozrejme neučil slovenskú reč, bola to jeho materinská reč, pretože vtedy sa v Čechách a na Morave hovorilo po slovensky. Pripomeňme si, že slovenčina bola vtedy ešte univerzálnym jazykom všetkých Slovenov v Európe. Potvrdzujú to všetky historické dokumenty i udalosti tohoto obdobia.

Ak sa pozrieme do slovníka súčasných iných slovanských národov, zistíme, ako oni nazývajú vo svojej reči svojich dávnych predkov. Tak napríklad Chorváti a Srbi ich nazývajú „Sloven“ a „Slaven“. Termín „Slovan“ nepoznajú.

Bulhari a Rusi dnes všade vo svojich historických prácach, a je ich na tisíce, nazývajú našich slovenských predkov iba autenticky, napríklad po bulharsky: "Kliment, episkop slovenski" a po rusky "Kliment, episkop slovenskij". Teda výrazy ako Kliment slovanský alebo Kliment slovienský nepoužívajú, ale držia sa historickej reality.

Prečo sa teda u nás a v Čechách používajú výrazy ako "slovanská reč, Kliment slovanský, slovanský Devín, slovanské knieža", ktoré nezodpovedajú pôvodnej historickej realite ? V kronike Přibíka zvaného Pulkava“ zo 14. storočia, ktorá bola napísaná najprv po latinsky, potom po staročesky, nájdeme v latinskej verzii výrazy „Slowanorum“ a „lingua slovanica“. Používanie výrazov „Slovania a slovanský jazyk" má teda svoj pôvod v Čechách. V staročeštine napísaný „Život svatých Crha a Strachoty“ z roku 1495 sa uvádzajú výrazy „slovanský jazyk, slovanská reč“ a objavuje sa tu tiež výraz „Slováky“: „Svatý Crha a Strachota, bratřie vlastní z Alexandřie řecské jazyku slovanského, za času Michala ciesaře, když z daru božieho některé vlasti jako Charvaty a Slováky na vieru křesťanskú obrátili...“

Približne do 14.-15. storočia boli tvary "Slovan, slovanský" neznáme, ale odvtedy začali Česi Slovenov a všetko dovtedy slovenské nazývať "Slovanmi a slovanským" a z toho vznikli "Slováky". Od nich sme to prebrali pre mužskú časť nášho národa ako "Slovák, Slováci".

Je však zaujímavé, že pri všetkom tom rozsiahlom polemizovaní o tom, ako a kedy vznikol názov Slovák sa takmer úplne zabúda na ženskú časť našej slovenskej populácie, pri ktorej sa s pôvodným pomenovaním nášho národa nehýbalo a v našej reči pretrvalo až do súčasnosti. Naše ženy si ponechali pôvodný autentický názov - "Slovenky" od tvaru sloven-, hoci Čechmi boli tiež premenované na "Slováčky" ako v prípade mužskej časti nášho národa. Teda ak to zhrnieme tvary "Slovák, Slováčka, Slováky, Slováčky" vznikli v Čechách od slova "Slovan", ktorému predchádzal tvar Sloven. Do slovenčiny sa však z týchto českých tvarov prebralo iba pomenovanie mužskej časti nášho národa: "Slovák, Slováky(ci)". Naše ženy nevoláme "Slováčky", ale "Slovenky". Teda naše ženy si ponechali až dodnes svoj prapôvodný názov a sú práve tým dôkazom toho, že tu boli od nepamäti spolu so svojimi mužmi až doteraz a nespadli sem z neba až niekedy v 15. storočí.

Na Slovensku mnohí vzdelaní Slováci používali však ešte v 18. storočí pôvodné správne termíny, teda slovenská zem, slovenský jazyk. Vidíme to napríklad z rozsiahlych prác kamandulských mníchov z 18. storočia, ktorí preložili celú Bibliu do slovenčiny a napísali ešte objemný slovenský prekladový slovník.

Veľavravný je napríklad úryvok z Biblie, ktorý v latinskej verzii od Vulgáty z roku 1737 znie takto:

"Ita ut ab Jerusalem per circuitum usque ad Illiricum replevetim Evangelium Christi",

v českej svätováclavskej Biblii, ktorá bola preložená z uvedenej latinskej verzie do češtiny niekedy po roku 1737 je tento úryvok preložený takto:

"tak že sem od Jeruzaléma wůkol až k Slowanské zemi naplnil Ewangelium Krystowým"

v slovenskej kamandulskej Biblii, ktorá bola preložená tiež z tejto latinskej verzie do slovenčiny v rokoch 1756 - 1760 je tento úryvok preložený takto:

"tak že sem od Jeruzaléma okolične až do Slowénskéj zemi naplnil Evanjelium Krysta Pána"

Illiricum českí prekladatelia Biblie nazvali slovanskou zemou a slovenskí prekladatelia približne v tom istom období nazvali toto územie slovenskou zemou. Z toho jasne vidíme, že slovenským prekladateľom sa ešte v 18. storočí nepozdával termín "slovanská zem" a píšu ho správne tak, ako sa vždy v prastarých rukopisoch uvádzal teda "slovenská zem". V slovenskom prekladovom slovníku potom priamo prekladajú zemepisný názov "Illiricum" ako "slowénska a chorwátská zem, krajina" a "Illiricus" ako "slowénsky, chorwátsky".

Mnohí Slováci však ešte v 18. storočí tieto termíny zapisovali pôvodnými názvami, ale české zvraty "slovanské a Slovania" pomaly prenikali aj na Slovensko a dnes je každému Slovákovi neprirodzené nazývať naprklad Chorvátov, Rusov či Čechov Slovenmi a zaraďovať ich medzi "slovenské národy".
Historicky správnejšie je však uvádzať pôvodné výrazy a tam, kde bude treba odlíšiť rozdielnosť vekov medzi starým slovenským a súčasným slovenským, treba uvádzať výraz „staroslovenský“ alebo „stará slovenčina“. Musí nám byť pritom jasné, že tieto slová nemôžeme vždy vzťahovať iba na udalosti týkajúce sa histórie predchodcov dnešných Slovákov či Slovincov, pretože v 1. tisícročí bolo slovenské napríklad aj Bulharsko, Macedónia, Chorvátsko, Kijevská Rus, či Čechy. A všade sa hovorilo rovnakým jazykom - starou slovenčinou. Existovali síce nárečové rozdiely u Slovenov žijúcich na rôznych miestach Európy tak, ako existujú aj dnes v každom jazyku, ale tieto rozdiely boli hádam menšie, aké sú napríklad na súčasnom malom Slovensku (porovnajme napríklad dialekt Východniarov so Záhorákmi). Sloveni však všade svoju reč a svoju zem nazývali slovenskou, svoje písmo vymyslené Cyrilom nazývali slovenským a minimálne do 14. storočia sa ani v Čechách nepoužíval výraz slovanský, a seba nikto nenazýval „Slovanom“.

Uvedomujem si, že názvy „Slovan, slovanský“ sú u nás už veľmi zaužívané, a nebude všade možné presadiť pôvodné názvy. Tam, kde to však ide, budem tieto autentické historické názvy používať.

Zaujala ma vaša informácia o diele Eneáša Silviu. Vedel som len hmlisto, že napísal nejaké dejepisné dielo. Môžete mi priblížiť jeho názov a prípadne, či bolo v poslednom čase publikované? Inak, ten údaj o Premyslovi ako uniklom vrahovi berie smrteľne vážne istý Cyril A. Hromník ("Sloveni/Slováci - kde sú vaše korene?", Bratislava 2010) a za pôvodný kmeń považuje Slovákov!